Pacienti bezprostredne po mozgovej príhode budú mať prednosť pred úrazmi. Vo viacerých nemocniciach sa už dnes snažia skrátiť čas od rozpoznania príznakov mŕtvice po podanie liečby.
Porážka. Mŕtvica.

Porážka. Mŕtvica. Takto sa ľudovo hovorí náhlej cievnej mozgovej príhode.

Zažil to aj Richard Fides, ktorý má dnes 38 rokov. Bývalý hovorca Orange Slovensko či ministerstva spravodlivosti sa roky denne objavoval na televíznych obrazovkách. Mal presne tridsať, keď sa v noci začal budiť, pretože cítil, ako mu tŕpne ruka. Richard si myslel, že iba nepohodlne zaspal alebo má zlú počítačovú myš. Trvalo to tri mesiace.

Raz ráno mu ruka úplne ochabla, poklesol mu kútik úst a nedokázal ani poriadne artikulovať pri rozprávaní.

„V tom momente som zareagoval tak, ako každý iný Slovák. Povedal som si, že sa poriadne napijem vody, dám si tabletku, ľahnem si a ono to celé prejde,“ opisuje Richard.

Čím skôr, tým lepšie

Manželka a švagriná mu však okamžite volali záchranku. Tušili, že môže ísť o cievnu mozgovú príhodu. Vtedy ide o minúty. Človek má najviac šesť hodín na to, aby sa dostal k lekárom a tí mu do tohto limitu aj pomohli. Čím skôr príde, tým je vyššia šanca, že mu nezostanú vážne následky.

Richard mal šťastie. Bolo osem hodín ráno, keď už v meste naplno fungovali lekári aj nemocnice a navyše býva neďaleko jednej z nich. Medicínsku opateru dostal do dvoch hodín.

Približne tretina ľudí, ktorí prekonajú mozgovú príhodu, zomiera. Tretina sa po rehabilitáciách vracia späť do bežného života. A posledná tretina zostane invalidná.

Richard s manželkou založili OZ Sekunda pre život. Šíria osvetu o prvých príznakoch mŕtvice a pripravujú bedeker, ktorý by mal čoskoro dostať každý pacient neurologickej kliniky spolu s prepúšťacou správou.

„Mal by obsahovať informácie o tom, čo sa im stalo, prečo sa im to stalo a aký by mal byť ich ďalší život,“ hovorí Richard. Odborníci vypracovali kapitolu o tom, na čo má pacient po mŕtvici nárok, na koho sa má obrátiť a kde si vybaví invalidný dôchodok alebo opatrovateľa.

Podľa registra cievnych mozgových príhod dostane každý rok príhodu okolo 10-tisíc ľudí. Celý názov mŕtvice znie náhla cievna mozgová príhoda. Náhlou sa nazýva najmä preto, že človek pred ňou nemusí mať žiadne príznaky. Ani dlhodobé tŕpnutie ruky, ako to bolo v Richardovom prípade.

Sú dva typy cievnej mozgovej príhody. Buď ide o upchatie cievy krvnou zrazeninou, čo je asi 90 percent prípadov, alebo o krvácanie do mozgu, ktoré tvorí zvyšných desať percent.

Prvá skupina prípadov sa lieči trombolýzou, teda rozpúšťaním zrazeniny, alebo trombektómiou, teda jej mechanickým rozbíjaním. Druhá prakticky opačne, snahou o zastavenie krvácania.