Význam prevencie, alebo ako nedostať opäť mozgovú mŕtvicu

Rizikové faktory

Neovplyvniteľné rizikové faktory mozgovej príhody sú: vrodená predispozícia (dedičnosť), pohlavie (muži majú vyššie riziko mozgových príhod ako ženy) a vek (vo vyššom veku stúpa výskyt postihu).

Čo všetko robiť, aby sme minimalizovali riziko vzniku alebo opakovanie mozgovej príhody?

• nefajčite
• stravujte sa zdravo
• znížte príjem soli v strave
• obmedzte konzumáciu alkoholu
• denne si doprajte dostatok telesného pohybu – ak môžete, pravidelne cvičte
• znížte nadmernú telesnú hmotnosť
• obmedzte stresové zaťaženie
• sledujte svoj krvný tlak v domácom prostredí
• dodržiavajte preventívne prehliadky u praktického lekára – dôležité je najmä sledovanie krvného tlaku ako aj hladiny cukru a tukov v krvi
• berte pravidelne predpísané lieky
• nikdy svojvoľne žiadny liek nevysadzujte bez konzultácie s lekárom
• pri vedľajších alebo nežiaducich účinkoch liekov informujte lekára

Zdravá výživa a redukcia hmotnosti

Zdravá výživa znamená príjem dostatočného množstva potravín, ktoré sú bohaté na živiny a vitamíny (napríklad ovocie a zelenina, mäso z rýb a hydiny, obilniny a mliečne produkty), a pritom neobsahujú veľké množstvá cukru a nasýtených tukov. Ak je to možné, vyberajte si celozrnné pečivo. Obmedzte produkty s pridanou soľou a stužený- mi tukmi. Vhodná denná dávka uhľohydrátov je asi 6 porcií, kde jednu porciu predstavuje napríklad krajec chleba alebo miska mussli či dva menšie zemiaky.

Ovocie a zelenina

by nemali chýbať vo vašom jedálničku. Ich dostatočné množstvo predstavuje aspoň 5 porcií - teda 1 porcia je jeden kus stredne veľkého ovocia, pol šálky vytlačenej šťavy z ovocia alebo pol šálky surovej či uvarenej zeleniny. Pozor na krabicové džúsy, ktoré obvykle obsahujú malý objem ovocnej či zeleninovej šťavy, sú doplnené vodou a dosladené cukrom alebo náhradou cukru. Ovocie a zelenina sú optimálnym zdrojom vitamínov a mali by mať prednosť pred vitamínmi v tabletách z lekárne.

Ryby a mäso

je vhodné konzumovať v dennej dávke do 200 gramov. Preferujte chudé mäso a aspoň 2-krát týždenne sa snažte konzumovať rybacie mäso.

Mliečne produkty

by mali patriť do každodenného jedálnička v množstve 2-4 porcie (jedna porcia je napr. šálka mlieka, malý jogurt alebo 30 gramov syra. Hľadajte pritom mliečne produkty bez umelo pridaného cukru a náhradných sladidiel. Pri syroch sledujte obsah soli a vyberajte si tie menej slané.

Oleje a tuky

je vhodné konzumovať v minimálnej miere, a to v dávke 5-8 polievkových lyžíc denne (táto dávka už obsahuje i olej či tuk na pečenie a vyprážanie, či zálievky v šalátoch). Rastlinné oleje sú zdravou alternatívou živočíšnych a stužených tukov, pomáhajú znižovať cholesterol. Oleje obsahujú aj semienka a oriešky, vysoký obsah olejov má napr. i avokádo a olivy.

Ako znížiť príjem kalórií a nevhodných tukov?

Podľa rôznych štatistík má takmer polovica obyvateľov Európy nadváhu. Ide o rizikový faktor všetkých kardiovaskulárnych ochorení. Predísť sa mu dá viacerými krokmi: sledujte prípravu jedál a nákup potravín, keďže plným hrncom a chladničke sa ťažšie odoláva. Obmedzte smaženie a prípravu jedál na veľkom objeme tuku a oleja. Odstraňujte tuk z pripravovaného mäsa. Mäsové šťavy a omáčky obmedzte na minimum. Naopak, zvyšujte príjem zeleniny a nahraďte nimi tradičné prílohy (cestoviny, zemiaky, ryža). Namiesto sladkých dezertov môžete servírovať šaláty. Namiesto olejových dressingov môžete do šalátov použiť jogurt.

Ako znížiť príjem soli?

Pre organizmus je vhodný denný príjem soli v dávke menej ako jeden gram. V skutočnosti ale väčšina ľudí konzumuje päť - až desaťnásobok tejto dávky denne. Pri cielenom obmedzení dosoľovania jedál sa dá jednoducho znížiť tento príjem na menej ako polovicu. Na dochutenie pokrmov môžete namiesto soli použiť bylinky. Vyhýbajte sa presoleným potravinám, ako slané pečivo, ryby v konzerve, slanina, klobásy, kečup, hotové omáčky z obchodu. Ak pri varení používate konzervovanú zeleninu, prepláchnite slaný nálev z nej pred varením vodou.

Optimálna hmotnosť a BMI

Na orientačné posúdenie telesnej hmotnosti sa používa index BMI, podľa výšky a hmotnosti konkrétnej osoby. Pri nadváhe (BMI nad 25) a obezite (BMI nad 30) rastie riziko srdcového infarktu, mozgovej príhody, zvyšuje sa krvný tlak a hladiny krvného cukru. Zníženie hmotnosti napomáha dlhšiemu udržaniu zdravia a predlžuje život. Vysoký príjem kalórií je nutné cielene obmedziť. Samotná zmena stravovania však zväčša nestačí na zásadnú redukciu hmotnosti. Nadbytok v hmotnosti i príjme kalórii je nutné spotrebovať fyzickou aktivitou, ktorá však musí byť primeraná zdravotné- mu stavu a fyzickej výkonnosti (pozri nižšie). Ak si neviete poradiť sami, alebo nemáte motiváciu či výdrž, skúste vyhľadať pacientske skupiny a svojpomocné organizácie, požiadajte o pomoc členov rodiny a svoje blízke okolie. Bez podobnej spolupráce je chudnutie oveľa namáhavejšie a ohrozené neustálym prerušovaním a diétnymi chybami.

Dostatočná pohybová aktivita

Na udržanie zdravia a spotrebovanie prebytočných kalórií je nutná fyzická aktivita aspoň 5-krát týždenne v dĺžke minimálne 30-60 minút. Vhodné sú vytrvalostné aktivity (chôdza, turistika, beh, cyklistika, nordic walking), ale aj práca v záhrade. Podmienkou je pravidelnosť a dostatočná dĺžka aktivity. Účinnejšie sú časté polhodinové prechádzky než jedna celodenná túra raz za mesiac. Vždy pri tom treba mať na pamäti svoje prípadné fyzické limity, vyhýbať sa pádom a zraneniam.

Medikamentózna prevencia

Po mozgovej príhode pacienti často musia brať množstvo liekov. Ich účinok môže byť rozličný, ale majú spoločný cieľ – znížiť riziko vzniku mozgovej príhody. Predpísané lieky preto treba brať presne tak, ako určil lekár. Mnohé otázky môžu zodpovedať informácie vložené do pôvodného obalu s liekmi. V prípade pochybností a ďalších otázok sa vždy poraďte s lekárom.

Ako a kedy?

Väčšina liekov má predpísané dávkovanie. To znamená, že je dôležité, ako často a kedy počas dňa ich beriete. Dávkovanie a čas užívania treba dlhodobo udržiavať rovnaké, ako určil lekár. Nikdy nevyhadzujte pôvodné obaly a príbalové letáky z liekov. Mnoho pacientov považuje za veľmi praktické vložiť tablety na niekoľko dní do dávkovačov, s označením dní v týždni, aby ich nezabudli užiť. Prípravu liekov do dávkovačov je vhodné opakovane skontrolovať, alebo robiť v spoločnosti druhej osoby, aby ste predišli omylu či zámene liekov.

Ako dlho brať lieky?

Predpísané lieky treba brať, kým lekár neurčí zmenu alebo ukončí ich predpisovanie. To znamená, že svojvoľne nemož- no lieky vysadzovať, ináč zdravotné komplikácie. Mnohé lieky môže predpisovať aj praktický lekár. Zmätok môže nastať napríklad krátko po prepustení z nemocnice, kedy má pacient náhle viacero nových liekov. Bez konzultácie s lekárom by mal všetky lieky brať podľa predpisu a s predstihom si ísť po recept.

Ako nezabudnúť?

Pre upozornenie na užitie liekov môžete použiť budík, špecializované dávkovače s alarmom, ale napríklad aj aplikácie pre mobilný telefón. Niektoré lieky je bezpodmienečne nutné brať v presných odstupoch (napríklad každých 12 hodín – lekár na tieto medikamenty pacienta zvlášť upozorní), a zvlášť vtedy je veľmi vhodné nespoliehať sa len na vlastnú pamäť. Ak nedokážete zabezpečiť pravidelné užívanie liekov, požiadajte radšej o dohľad alebo kontrolu druhú osobu (príbuzných alebo sociálnych pracovníkov).

Lieky

Takmer vo všetkých prípadoch mozgovej príhody pacient začne užívať liečbu proti zhlukovaniu krvných doštičiek (antiagregačnú) alebo liečbu, ktorá znižuje krvnú zrážanlivosť (antikoagulačnú).

Antiagregačná liečba

Lieky, ktoré sú súčasťou antiagregačnej liečby sa obvykle užívajú jedenkrát denne a nevyžadujú špeciálne diétne alebo iné obmedzenia. Vzhľadom na ich účinok možno vo veľmi zriedkavých prípadoch pozorovať napríklad spomalenie hojenia modrín alebo drobné krvácanie z ďasien po čistení zubov.

Antikoagulačná liečba

Spomaľuje zrážanie krvi. V nemocnici (ale čoraz častejšie i v domácom prostredí) môže pacient dostať na spomalenie zrážania krvi injekcie, ktoré obsahujú heparín – tieto injekcie si pacient môže aplikovať i sám (podrobnejšie vysvetlenie i edukácia pacienta prebehne ešte v nemocnici alebo v ambulancii lekára). Nakoľko je však injekčná forma nie príliš komfortná, na dlhodobé spomalenie zrážania krvi sa používa tabletková liečba.

Dávky týchto liekov sú prísne individuálne a účinok liečby musí byť pravidelne kontrolovaný odbermi krvi. Okrem pravidelného užívania je nutné sledovať aj príjem potravín, ktoré môžu ovplyvňovať takéto lieky, a pacient sa im musí vyhnúť. Keďže pri užívaní antikoagulancií sa dávka často mení, pacient musí starostlivo sledovať aktuálne dávkovanie a vyhnúť sa nadmerne vysokej alebo nízkej dávke - vtedy je zrážanlivosť buď nízka a pacient je ohrozený krvácaním, alebo vysoká, teda pacient nie je dostatočne chránený pred mozgovou mŕtvicou. Prehľad o dávke a výsledkoch krvných odberov je vhodné nosiť stále pri sebe. K starším druhom antikoagulančných liekov pribudli v posledných rokoch nové preparáty na ovplyvňovanie krvnej zrážanlivosti (tzv. nové orálne antikoagulanciá). Ich účinok nie je nutné overovať odbermi krvi a taktiež nie sú nutné diétne obmedzenia – preto je ich užívanie pre pacientov pohodlnejšie. Vzhľadom na riziko krvácania je vhodné nosiť pri sebe preukaz pacienta užívajúceho lieky, ktoré ovplyvňujú krvnú zrážanlivosť s údajom o názve preparátu a užívanej dávky.

Zníženie cholesterolu a krvných tukov

Opatrenia, ktoré spomaľujú aterosklerózu, predstavujú veľmi zásadnú súčasť prevencie mozgových príhod. Ak samotná diéta nepomôže znížiť vysoké hladiny cholesterolu a krvných tukov, lekár môže nasadiť medikamentóznu liečbu. Aj pri tejto liečbe je potrebné dodržiavať diétne opatrenia – preto nemá zmysel brať lieky a nedodržiavať diétu. Princípy diétnych opatrení sú popísané vyššie. Lieky na zníženie cholesterolu a krvných tukov je nutné brať dlhodobo a svojvoľne ich nevysadzovať. Počas liečby lekár kontroluje, či pacient dosahuje stanovenú cieľovú hodnotu cholesterolu v lipoproteínoch s nízkou hustotou, tzv. „zlého cholesterolu“ (z angl. Low Density Lipoprotein-Cholesterol, LDL-C) a podľa potreby liečbu upraví.

Boj s cukrovkou

Dlhodobé zvýšenie cukru v krvi predstavuje výrazný rizikový faktor mozgových príhod. Vysoké hladiny cukru spôsobujú nevratné zmeny krvných ciev a poškodzujú prakticky všetky orgány v tele – najmä mozog i periférne nervy, oči a obličky. Účinná liečba cukrovky preto patrí medzi nevyhnutné preventívne opatrenia i pri mozgových príhodách. Cukrovka zvykne byť diagnostikovaná až v pokročilom štádiu, po poškodení orgánov. Najmä vtedy je potrebné dôsledne a razantne uplatňovať všetky režimové opatrenia a bezpodmienečne brať všetky predpísané lieky. V mnohých prípadoch sa pacienti veľmi málo snažia dodržiavať diétu a spoliehajú sa len na lieky – tie však bez diéty fungujú len nedostatočne a poškodzovanie vnútorných orgánov pokračuje. Pri boji s cukrovkou treba počúvať rady lekárov nielen v oblasti liekov, ale aj vhodnej fyzickej aktivity a redukcie hmotnosti. Pri vhodnej kombinácii pohybu, stravy a liekov je možné cukrovku udržiavať pod kontrolou i desiatky rokov. V opačných prípadoch môže i za pár mesiacov dôjsť k nevratnému poškodeniu obličiek, ciev a nervov, ktoré vedú k trvalej poruche zraku, hybnosti, citlivosti alebo k nutnosti dialýzy.

Odvykanie od fajčenia

Fajčenie patrí k rizikovým faktorom množstva chorôb a patrí k príčinám, ktoré preukázateľne skracujú život. Preto je pre uspokojivý zdravotný stav jednoznačne nutné okamžite prestať fajčiť. Svoje rozhodnutie by ste mali považovať za konečné a nemenné. Preto by ste mali odstrániť všetky cigarety, popolníky, zapaľovače a reklamné predmety s motívom fajčenia z vášho domu a domácnosti. Spočítajte a napíšte si na viditeľné miesto, koľko peňazí mesačne alebo ročne ušetríte, ak nebudete fajčiť (pri spotrebe viac ako jednej škatuľky cigariet denne sa môže ročne jednať o stovky až tisíce eur). Môžete si vymyslieť, na čo ušetrené peniaze použijete. Namiesto fajčenia je vhodné si vopred pripraviť alternatívny program (fajčiar totiž v skutočnosti fajčením môže stráviť až hodinu denne) – napríklad prechádzku, lúštenie krížovky, knihu alebo časopis. Pri pocite intenzívnej chuti na cigaretu preto môže siahnuť po náhradnej aktivite. Ak napriek niekoľkým dňom bez cigarety podľahnete pokušeniu, nestrácajte nádej a nevráťte sa k svojmu zlozvyku. Naopak, môžete pokladať za víťazstvo pevnej vôle, ak po malom zlyhaní nerezignujete, ale prejdete opäť na nefajčiarsky režim. Čo môžete očakávať pri dlhšom období bez cigariet? Postupne sa znižuje riziko recidívy mozgovej príhody. Podobne je eliminované riziko ostatných kardiovaskulárnych chorôb, rakoviny a iných ochorení pľúc a či výskytu nádorov ústnej dutiny. Postupne vymizne fajčiarsky kašeľ a zlepší sa dýchanie. Normalizuje sa zažívanie -zvýšenie telesnej hmotnosti je oveľa menej rizikové než fajčenie, a dá sa mu predísť dostatočnou fyzickou aktivitou a vhodným zložením stravy. Opäť začnete normálne vnímať chute a vône. Psychickým vzpružením bude pre vás myšlienka na zvládnutie ťažkého obdobia, skúšky. V prípade nepríjemných príznakov z nedostatku nikotínu môžete užívať nikotínové žuvačky alebo náplasti. Podrobnejšie informácie získate v lekárni. Neskúšajte vymeniť fajčenie za elektronické cigarety, môžu totiž tiež obsahovať škodlivé látky. A keďže aj pasívne fajčenie, pobyt v prostredí s inými fajčiarmi, škodí zdraviu, aj osoby vo vašom okolí by mali prestať fajčiť. Vašu motiváciu by totiž výrazne znižovalo, keby ste sa pohybovali v prostredí, kde ostatní fajčia!

Je alkohol skutočne zakázaný?

Ak neviete celkom prestať s požívaním alkoholu, obmedzte ho na pohár piva alebo vína niekoľkokrát mesačne. Denné pitie alkoholu je škodlivé a i v malých dávkach môže zvyšovať riziko zdravotných problémov -tzv. „neškodné dávky“ sú u každého iné. Ak sa nedokážete denného príjmu alkoholu vzdať, mali by ste sa poradiť s lekárom a absolvovať odbornú liečbu. Závislosť na látkach je choroba podobne ako napríklad cukrovka a dá sa odborne liečiť a vyliečiť.

Fibrilácia predsiení

Normálna srdcová činnosť (bitie srdca) je pravidelná. Je riadená špecifickými štruktúrami srdca, ktoré prostredníctvom elektrických impulzov synchronizujú sťahy srdcovej svaloviny. Tieto sťahy umožňujú srdcu vykonávať funkciu čerpadla, ktoré tlačí krv v cievach a zásobuje krvou všetky orgány v tele. Elektrické prejavy srdcovej činnosti môžete vidieť ako krivky v zázname EKG. V prípade fibrilácie, chvenia predsiení srdce bije nepravidelne a jeho činnosť môže byť príliš rýchla. Neprirodzený rytmus môže oslabiť výkonnosť srdca a viesť k srdcovej slabosti alebo aj k rozvoju mozgovej príhody: nepravidelná činnosť srdca napomáha tvorbe krvných zrazenín, ktoré sa veľkými cievami zanesú do mozgu, až kým nedôjde k upchaniu niektorej menšej cievy. Fibrilácia predsiení a iné poruchy srdcového rytmu sa diagnostikujú prostredníctvom viacerých kardiologických vyšetrení. Základom je obvykle viacnásobné EKG, prípadne dlhodobý EKG monitoring (tzv. holter). Pri potvrdení poruchy srdcového rytmu internista alebo kardiológ ordinujú účinnú liečbu. Najčastejšie je nutné dlhodobo užívať liečbu na zníženie zrážanlivosti krvi, antikoagulačnú liečbu. Úpravu samotnej poruchy rytmu zabezpečí podávanie ďalších liekov, napríklad na spomalenie srdcového rytmu. Ak nie je možná medikamentózna liečba, pristupuje sa k operačnému odstráneniu zdroja poruchy rytmu alebo implantácii kardiostimulátora.

Zúženie prívodných mozgových tepien

Podľa rôznych štatistík je príčinou približne 10% prípadov mozgovej príhody zúženie veľkých tepien, ktoré privádzajú krv do mozgu. Tieto tepny sú štyri, dve vedú z tela po prednej strane (tzv. karotídy) a dve (vertebrálne tepny) na zadnej strane krku. Ich zúženie sa odhalí prostredníctvom ultrazvuku, prípadne angiografického vyšetrenia počítačovou tomografiou alebo magnetickou rezonanciou. V prípade závažného zúženia tepien lekár odporúča včasný operačný zákrok. Ak otvorená operácia (tzv. endarterektómia) nie je z rôznych príčin možná, alternatívou je katetrizačné odstránenie zúženia stentom. Tzv. stenting spočíva v zavedení tenkého dutého vlákna (katétra) z veľkej tepny v triesle až do oblasti mozgových tepien, kde sa v mieste zúženia rozvinie tenká pružná výstuž (stent) a zväčší tak priesvit zúženej cievy. V oboch prípadoch (otvorená operácia i katetrizácia) sa popisuje asi 2-3% riziko komplikácií, ktoré obvykle nie sú závažné, no ojedinele môžu viesť k novej mozgovej príhode. Po operácii treba počítať s medikamentóznou liečbou a s obvykle krátkou rekonvalescenciou, počas ktorej sa môžu vyskytovať najmä bolesti na krku (pri endarterektómii) alebo v triesle (po stentingu). Po endarterektómii i stentingu je nutné pacienta dlhodobo sledovať, najmä formou pravidelných ultrazvukových vyšetrení tepien na krku.

Ischemická choroba srdca a infarkt myokardu

Pre pacienta po mozgovej príhode je dôležité pochopiť vzťah medzi mozgovou príhodou a kardiovaskulárnymi ochoreniami. Jednou z príčin mozgových príhod je ateroskleróza, ktorá zvyšuje i riziko ochorení srdca – najmä ischemickej choroby srdca a infarktu myokardu (infarkt myokardu je vlastne obdoba mozgovej príhody, cievna príhoda srdca). Preto bývajú pacienti po mozgovej príhode podrobne vyšetrení i na prítomnosť ochorení srdca. Ak mávate alebo ste mali v minulosti v pokoji, pri fyzickej námahe či psychickom vypätí (stres, rozčúlenie) pocity zvierania, bolestí alebo tlaku na hrudníku, dýchavicu so spotením, prípadne so zníženou telesnou výkonnosťou, nečakajte a oznámte tieto ťažkosti svojmu lekárovi. Intenzívne, náhle vzniknuté a neprestávajúce bolesti na ľavej strane hrudníka alebo zriedkavejšie v hornej časti brucha môžu signalizovať srdcový infarkt: jedná sa o urgentnú situáciu, kedy o úspešnej lekárskej pomoci a liečbe rozhodujú minúty. Príčinou bolestí je zúženie alebo uzáver ciev, ktoré zásobujú srdcový sval krvou. Pri srdcovom infarkte musí byť efektívna liečba podaná čo najskôr a od dĺžky časového oneskorenia liečby od vzniku ťažkostí väčšinou záleží rozsah postihnutia, možné trvalé následky alebo aj život pacienta.

Ochorenia končatinových tepien

Podobne ako srdcové tepny môžu byť zúžené (opäť najčastejšie v dôsledku aterosklerózy) a postihnuté aj končatinové tepny a aorta, najväčšia tepna v ľudskom tele. Pri menšom či väčšom zúžení ciev obvykle dochádza v postihnutej oblasti (obvykle na nohách) k zmene teploty a farby končatiny v spojení s bolesťami, tŕpnutím a pocitmi kŕčov. Tieto sa najskôr objavujú len pri chôdzi či intenzívnejšej fyzickej aktivite (tzv. klaudikácie), neskôr i v úplnom pokoji. Pri kompletnom uzávere niektorej tepny sú príznaky omnoho dramatickejšie: dôjde k náhlej zmene teploty i farby (postihnutá časť zbledne), s intenzívnou bolesťou postihnutej časti. Veľmi rýchlo môže dôjsť i k strate citlivosti a hybnosti v postihnutej časti končatiny. Opäť sa jedná o urgentný medicínsky stav, ktorý neznesie odklad a úspešnosť terapie závisí od rýchlosti diagnostiky a liečby. Pre zníženie rizika výskytu kardiovaskulárnych ochorení sú nutné podobné režimové či liečebné postupy ako v prípade cievnej mozgovej príhody. Preto vyššie vymenované preventívne opatrenia teda pomôžu nielen znížiť riziko mozgovej príhody, ale aj znížiť výskyt ďalších kardiovaskulárnych i metabolických chorôb, a pravdepodobne tak predĺžiť život.

Prehĺtanie a riziko vdýchnutia (aspirácie)

K menej častým, no veľmi závažným komplikáciám po mozgovej príhode patrí porucha prehĺtania. Okrem zhoršeného (narušeného i spomaleného) príjmu stravy vzniká vysoké riziko vdýchnutia (aspirácie) stravy a tekutín do dýchacích ciest. K narušeniu prehĺtacieho aktu vedie najmä porucha koordinácie alebo ochabnutie prehĺtacích svalov, často v kombinácii s vynútenou (nevhodnou) polohou tela pri príjme stravy a tekutín. Diagnostika problému môže byť komplikovaná, no závisí od nej úspešnosť liečby. Pri dlhšom trvaní prehĺtacích ťažkostí treba upraviť vhodne stravu pri zabiehaní tuhých súst mixovaním jedla, pri zabiehaní tekutín naopak zahustením jedál vhodným prípravkom. V závažných prípadoch je nutná prechodná alebo i trvalá výživa sondou, ktorá je pre pacienta síce veľmi nekomfortná, no zásadne obmedzuje riziko vdýchnutia a ďalších závažných a veľmi dlho trvajúcich komplikácií.

Obštrukčné spánkové apnoe

Najčastejšia porucha dýchania v spánku sa prejavuje najmä chrápaním a patrí k rizikovým faktorom kardiovaskulárnych ochorení, vrátane mozgovej príhody. K ďalším súvisiacim ochoreniam patrí cukrovka, vysoký tlak a obezita. Vyskytuje sa častejšie u mužov než u žien, viac u obéznych pacientov a výskyt stúpa s vekom, pri ochorení na srdcové zlyhávanie a pri viacerých metabolických ochoreniach. Podstatou ochorenia je nedostatočný prívod vzduchu do pľúc cez zúžené či celkom zablokované dýchacie cesty počas spánku. V noci sa u pacienta prejavuje zastavením dychu a ťažkými nádychmi. Dôsledkom poruchy dýchania je krv menej zásobená kyslíkom. Dlhodobé vystavenie zníženému zásobeniu kyslíkom vedie k mnohým poruchám v tele – napríklad k zmenám v krvnom obehu a vylučovaní enzýmov, k poruchám rovnováhy hormónov. Spôsobuje nekvalitný spánok, nadmernú dennú ospalosť a môže negatívne ovplyvniť alebo priamo vyvolávať mnohé kardiovaskulárne ochorenia. Pri podozrení na poruchu dýchania v spánku je možné dotazníkmi určiť, či sa jedná o osobu v riziku a diagnózu potvrdiť formou spánkového (tzv. polysomnografického) vyšetrenia v spánkovom laboratóriu. Zlatým štandardom je liečba trvalým pretlakom v dýchacích cestách (CPAP – podľa pôvodnej anglickej výslovnosti skratky sa používa aj výraz „sípap“). Ostatné rizikové faktory - vek, pohlavie, vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol, cukrovka, fajčenie, obezita a ďalšie sa pri súčasnom výskyte podieľajú na ďalšom zvýšení tohto rizika. Preto napríklad obézny muž - fajčiar s neliečeným vysokým tlakom a neliečenou cukrovkou má viac než desaťnásobné riziko vzniku mozgovej príhody než bežná populácia. V rámci vyhľadávania ohrozených pacientov sa v USA od r. 2014 odporúča pacientom po cievnej mozgovej príhode s podozrením na poruchu dýchania v spánku realizovať najskôr základné (tzv. screeningové) vyšetrenie: celonočnú oximetriu na zistenie spánkovej anamnézy a pri potvrdení podozrenia čo najskôr vyšetrenie v spánkovom laboratóriu (polysomnografiu). Zásadné je čo najskôr začať liečbu. Terapia je vhodná aj vzhľadom na synergické pôsobenie na ostatné ochorenia. Dochádza tak k rýchlejšej normalizácii krvného tlaku, a aj redukcia hmotnosti prebieha pri správnych diétnych opatreniach rýchlejšie.

Liečba obštrukčného spánkového apnoe

Zlatým štandardom liečby je tzv. pretlaková terapia. Priechodnosť dýchacích ciest sa udržuje jednoduchým prístrojom, prostredníctvom masky nasadenej na tvári pacienta počas spánku (používa sa často skratka CPAP z anglického termínu „Continuous Positive Airway Pressure“). Poskytuje okamžitý liečebný efekt, mala by preto začať čo najskôr. Spočíva v nosení masky počas spánku na nose (alebo na nose i ústach). Maska je hadicou pripojená k malému prístroju s kompresorom, zvlhčovačom, ohrievačom vzduchu a riadiacou elektronikou. Tento malý, no technicky veľmi sofistikovaný prístroj dokáže počas spánku udržiavať priechodné dýchacie cesty a zabraňovať tak zastaveniu dýchania a chrápaniu. Najjednoduchšie prístroje pracujú s pevne nastavenými parametrami, no väčšina momentálne dodávaných prístrojov si dokáže parametre prispôsobiť podľa pacientovho dýchania. Dosahujú tak nielen priechodnosť dýchacích ciest, ale tiež reagujú na individuálne dychové potreby pacienta.

Prístroje na pretlakovú terapiu sú v odôvodnených prípadoch hradené zdravotnou poisťovňou. Pacientov s ľahkým stupňom poruchy dýchania v spánku, ktorí ne- spĺňajú podmienky na zahájenie pretlakovej liečby CPAP, treba ďalej sledovať a terapiu nasadiť po zhoršení stavu. V prípade závislosti prejavov OSA od polohy pri spánku je vhodné okrem pretlakovej terapie obmedziť túto polohu - obvykle ide o spánok na chrbte). To sa dá docieliť napríklad našitím tenisovej loptičky do zadného dielu pyžama. Ďalšie metódy liečby OSA zahŕňajú v prípade nevhodných pomerov v ústnej dutine rozličné chirurgické zákroky (napr. rôzne formy spriechodnenia dýchacích ciest). O konkrétnej liečbe musí vždy rozhodnúť odborník, nesprávnou aplikáciou môže i najlepší liek situáciu skôr zhoršiť než zlepšiť!

Raritné príčiny cievnej mozgovej príhody

V posledných rokoch sa zvýšil výskyt mozgovej príhody u mladších ľudí. Absolútna väčšina cievnych mozgových príhod je spôsobená už vyššie spomínanými príčinami – napríklad poruchami srdcového rytmu, aterosklerózou alebo vysokým krvným tlakom. Bohužiaľ približne 5% (!) mozgových infarktov je zapríčinených zriedkavými a ťažko odhaliteľnými ochoreniami. Rozvoj dôkladnej a podrobnej diagnostiky umožnil spresniť v mnohých prípadoch raritné diagnózy, z ktorých niektoré (tie častejšie) sú spomenuté nižšie. Pri týchto ochoreniach je veľmi dôležitá úzka spolupráca pacienta s lekármi rôznych špecializácií, vrátane odborníkov zo zahraničia, a dôsledné dodržiavanie liečebných opatrení. Riziko opakovania mozgovej príhody je totiž vysoké. Pozornosť treba venovať najmä diagnózam, ako napríklad Fabryho chorobe, ktoré sú liečiteľné a teda je možné ich vplyv smerom k mozgovej príhode znížiť.

Cievne poruchy

Nezápalové

FIBROMUSKULÁRNA DYSPLÁZIA – abnormálny vývoj cievnej steny tepien spôsobuje ich postupné zužovanie, môžu vznikať aj výdute (aneuryzmy) a trhliny cievnej steny (disekcie). V pokročilom štádiu ochorenia môže následkom obmedzenia alebo úplného uzáveru prietoku v tepnách (prípadne pri prasknutí výdute) vzniknúť cievna mozgová príhoda. Najčastejšie sú postihnuté obličkové tepny a krčné tepny (karotídy).

SPAZMY CIEV PO SUBARACHNOIDÁLNOM KRVÁCANÍ – po krvácaní pod mäkkú mozgovú plenu reagujú mozgové tepny zúžením (spazmom) a pri obmedzení prietoku môže vzniknúť mozgová príhoda. Ako prevencia sa po subarachnoidálnom krvácaní podáva medikamentózna liečba.

POSTRADIAČNÁ VASKULOPATIA – po rádioterapii (ožarovaní) pri nádorových ochoreniach v oblasti hlavy a krku môže vzniknúť poškodenie prívodných mozgových tepien následkom ionizačného žiarenia. Výskumy popisujú i priame poškodenie mozgu. V pokročilých štádiách môžu vznikať mozgové príhody.

MOYA-MOYA – zriedkavé ochorenie, pri ktorom sa od narodenia mozgové tepny z neznámej príčiny postupne zužujú a uzatvárajú. Na kompenzovanie úbytku cievneho zásobenia sa stále tvoria nové drobné cievy, ktoré vytvárajú tvar malých obláčikov (z toho pochádza japonské označenie ochorenia - v preklade „oblak“). Tieto novovytvorené cievy nedokážu dostatočne nahradiť chýbajúce cievne zásobenie a preto vznikajú opakované mozgové príhody.

FABRYHO CHOROBA – zriedkavé vrodené dedičné ochorenie, ktoré je viazané na X chromozóm. Metabolická porucha buniek spôsobuje ukladanie tukových častíc vo vnútornej výstelke ciev a v tkanivách rôznych orgánov, čo spôsobuje postupné zužovanie tepien v mozgu, poškodenie srdca, kože a obličiek. Prejavuje sa vznikom mozgových príhod (ischemických i hemoragických), časté sú i prechodné mozgové ischémie a drobné mozgové krvácania bez zjavných neurologických prejavov. Diagnostika tohto zriedkavého ochorenia je dôležitá v prípade neznámej príčiny vzniku mozgovej príhody, najmä ak je u pacienta prítomná aj choroba srdca alebo obličiek. Dlhoročným výskumom bola vyvinutá účinná liečba - náhradou chýbajúceho enzýmu je možné u pacientov trpiacich touto chorobou riziko vzniku mozgovej príhody významne znížiť. Jednoduchý test na potvrdenie Fabryho choroby zo suchej kvapky krvi je dostupný u odborných lekárov - kardiológov, neurológov alebo nefrológov.

CARASIL/CADASIL – označenie pochádza z anglickej skratky pre dedičnú mozgovú artériopatiu so subkortikálnymi infarktami a encefalopatiou. Prejavuje sa nielen mozgovými príhodami, ale aj postupnými príznakmi mozgovej degenerácie – zhoršením mentálnych funkcií, zmenami osobnosti a zmätenosťou, časté sú migrény, poruchy hybnosti (aj chôdze) so stuhnutosťou končatín a kŕčmi.

ZÁPALOVÉ PORUCHY CIEV – hovoríme o širokej skupine ochorení, ktoré spôsobujú zápal ciev buď len v oblasti centrálneho nervového systému, alebo postihujú všetky cievy v tele.

IZOLOVANÉ ZÁPALY CIEV CENTRÁLNEHO NERVOVÉHO SYSTÉMU – v prípade výlučného postihnutia mozgu sa prejavujú najčastejšie bolesťami hlavy, epileptickými záchvatmi, cievnymi mozgovými príhodami a degeneratívnymi poruchami mozgu. Patria sem napríklad temporálna (obrovskobunková) arteritída, mozgové vaskulitídy spojené s infekčným ochorením (napr. tuberkulóza, HIV, syfilis, parazitárne ochorenia, vírusové encefalitídy, hepatitída C a mnohé ďalšie), mozgové vaskulitídy spojené s užívaním toxických látok (drog alebo prchavých rozpúšťadiel), mozgové vaskulitídy pri nádorových ochoreniach (napr. pri nádoroch alebo metastázach v oblasti mozgu či mozgových plien a pri lymfómoch).

HEMATOLOGICKÉ PORUCHY – poruchy krvi ako príčiny mozgových príhod sú zriedkavé. No treba o nich vedieť a uvažovať o hematologickej príčine najmä pri mozgových príhodách, pri ktorých sa neodhalila iná príčina - častejšie sa odhalia napríklad u mladých pacientov.

PORUCHY ZRÁŽANLIVOSTI – zmeny krvnej zrážanlivosti (koagulácie) môžu spôsobiť rôzne génové mutácie, mnohé telesné ochorenia alebo užívanie niektorých liekov. V takých prípadoch môžu ľahšie vznikať cievne mozgové príhody. Pri zvýšenej zrážanlivosti (napríklad pri užívaní hormonálnej antikoncepcie, pri zápalových a nádorových ochoreniach) je uľahčený rozvoj ischemických mozgových príhod (z nedokrvenia). Naopak, pri zníženej zrážanlivosti (napríklad pri chýbaní niektorých faktorov tzv. koagulačnej kaskády, pri nedostatku krvných doštičiek alebo pri užívaní preparátov, ktoré spomaľujú zrážanlivosť – antikoagulancií) je zvýšené riziko krvácavých mozgových príhod.

ANTIFOSFOLIPIDOVÝ SYNDRÓM – je ochorenie, pri ktorom protilátky vznikajúce v tele zvyšujú zrážanlivosť krvi a tak postupne narúšajú cievy v rôznych orgánoch. Najvýraznejšie sú obvykle postihnuté mozog a obličky, ale i cievy končatín (trombózy). U žien sa vyskytujú i spontánne potraty. Dôvod, prečo v tele tieto protilátky cirkulujú sa často nepodarí odhaliť. Nutná je však podrobná diagnostika, lebo v mnohých prípadoch ide o dôsledok iného ochorenia (SLE = systémový lupus erythematodes).

KOSÁČIKOVITÁ ANÉMIA – nejde o jedno ochorenie ale o skupinu porúch, pri ktorých deformácia červených krviniek spôsobuje upchávanie kapilár (drobných ciev) a tak dochádza k trvalému poškodeniu ciev a vzniku mozgových príhod.

MOZGOVÉ PRÍHODY SPOJENÉ S MIGRÉNAMI – mnohé výskumy odhalili (najmä u žien mladších ako 55 rokov!) spojitosť medzi migrénami (najmä migrénami s aurou) a zvýšeným rizikom cievnych mozgových príhod. Mechanizmus nie je presne objasnený, predpokladá sa porucha na úrovni krvných doštičiek, procesu zrážanlivosti i výstelky krvných ciev. Špecifická liečba na úplné odstránenie migrén dosiaľ nebola objavená, preto špecifická prevencia mozgových príhod u pacientov trpiacich migrénou neexistuje. Lekári sa snažia o čo najlepšiu kontrolu záchvatov migrény vhodnými liekmi. Vzhľadom na ostatné rizikové faktory mozgových príhod sa odporúča predovšetkým dodržiavať čo najviac preventívnych opatrení – teda napríklad normalizovať hmotnosť a nefajčiť.

MOZGOVÁ ŽILOVÁ TROMBÓZA – je veľmi zriedkavou príčinou mozgovej príhody. U detí sa objavuje v súvislosti s infekčnými ochoreniami (najmä komplikované zápaly horných dýchacích ciest), ktoré si vyžadujú okamžitú antibiotickú liečbu. U dospelých (častejšie u žien) sa vyskytuje v súvislosti s užívaním hormonálnej antikoncepcie, pri ťažkej dehydratácii, pri nádorových ochoreniach, hematologických ochoreniach a pri zápalových ochoreniach tráviaceho traktu. Zvýšená frekvencia výskytu je i u tehotných žien. Liečba a prevencia opakovania trombózy mozgových ciev zahŕňa najmä odstránenie alebo liečenie vyvolávajúcej príčiny.