1. Viac ako 80 % náhlych cievnych mozgových príhod vzniká v dôsledku poruchy prekrvenia mozgu (ischémie).

Prívod krvi do časti mozgu nastáva najčastejšie pre upchatie cievy krvnou zrazeninou (trombom). Táto zrazenina vznikne najmä pri dlhodobom patologickom  rocese, ktorý postihuje tepny ľudského tela a volá sa kôrnatenie (ateroskleróza). Menej časté príčiny upchatia tepny v mozgu sú napríklad zápalový proces, úraz tepny (disekcia) alebo porucha krvnej zrážanlivosti. Upchatie tepny môže nastať v ktorejkoľvek oblasti mozgu. Podľa lokality sa líšia príznaky, ktoré upchatie tepny vyvolali (napríklad porucha reči, slabosť či tŕpnutie polovice tela, asymetria tváre, dvojité videnie a iné). Prechodná forma ischemickej cievnej mozgovej príhody sa nazýva tranzitórny ischemický atak (TIA). Ide len o prechodné obmedzenie prekrvenia v časti mozgu - príznaky a poruchy sa objavia a najneskôr do 24 hodín zmiznú. Prekonanie TIA však signalizuje vysoké riziko vzniku náhlej cievnej mozgovej príhody a pacient preto musí byť podrobne vyšetrený a zostať pod odborným dohľadom. V minulosti bola náhla cievna mozgová príhoda často považovaná za „chorobu starých“. Štatistiky však ukazujú, že až štvrtina pacientov ostala mozgovú príhodu pred dosiahnutím veku 60 rokov a až 15% vo veku menej ako 45 rokov!

2. Druhou najbežnejšou príčinou náhlej cievnej mozgovej príhody je krvácanie do mozgu.

Ku krvácaniu častejšie dochádza u pacientov s dlhoročne zvýšeným krvným tlakom, no môže sa objaviť i spontánne (bez zistenej príčiny), alebo pri poruchách krvnej zrážanlivosti a cievnych ochoreniach. Prejavy mozgového krvácania môžu byť podobné ako pri mozgovej príhode z nedokrvenia (ischemickej). Krvácanie a často objavuje na rôzne veľkých miestach vnútri mozgu, preto môžu byť symptómy variabilné, nezriedka veľmi vážne.

3. Na treťom mieste v príčinách náhlych cievnych mozgových príhod je subarachnoidálne krvácanie (SAH).

Príčinou subarachnoidálneho krvácania je obvykle oslabenie steny tepny vnútri v lebke výduťou ( aneuryzma). Pri prasknutí výdute sa krv vylieva medzi povrch mozgu a lebku. Výduť môže prasknúť aj u mladých osôb bez akejkoľvek choroby alebo rizikových faktorov. Prejavuje sa veľmi silnou, náhle vzniknutou bolesťou hlavy, stuhnutosťou krku, prípadne až poruchou vedomia. Okrem odlišných prejavov je odlišný i terapeutický prístup, pri ktorom spolupracuje neurochirurg a intervenčný rádiológ a ktorý zahŕňa ošetrenie zdroja krvácania, krvácajúcu výduť.

Najčastejšie prejavy mozgových príhod

OSLABENIE POLOVICE TELA – patrí k najčastejším príznakom mozgovej príhody. Slabosť môže postihnúť pravú alebo ľavú polovicu tváre, ruku a/alebo nohu (tzv. hemiparéza). Na jednej strane tela môže dôjsť k oslabeniu tváre, ruky i nohy súčasne, alebo môže byť slabšia len ruka alebo len tvár. V najťažších prípadoch, pri postihnutí časti mozgu, zvanej mozgový kmeň, dochádza i k slabosti celého tela - všetkých štyroch končatín súčasne. Závažnosť oslabenia môže prechádzať od takmer nepozorovateľnej, len naznačenej slabosti, až po úplnú nehybnosť končatiny a preto si niekedy možno všimnúť nie slabosť, ale len neobratnosť či nešikovnosť ruky alebo nohy pri určitých činnostiach.

STRATA CITLIVOSTI ALEBO TŔPNUTIE (mravenčenie) polovice tela – veľmi častým príznakom je odlišná citlivosť alebo tŕpnutie na pravých alebo ľavých končatinách, v zriedkavých prípadoch bolesť polovice tela.

PORUCHY ZRAKU – výpadky videnia majú pri mozgovej príhode svoj celkom typický charakter. Môže to byť napríklad výpadok jednej polovice zorného poľa na oboch očiach súčasne (hemianopsia), keď pacient prehliadne napríklad kľučku dverí, chodník alebo cestnú premávku. Ďalším typom výpadku môže byť náhla úplná strata zraku na jednom oku (amauróza). Veľmi nepríjemným, zriedkavejším typom zrakovej poruchy je náhle vzniknuté dvojité videnie ( diplopia), pri ktorom pacient vidí dva obrazy toho istého predmetu, zobrazené akoby vedľa seba, nad sebou či diagonálne.

PORUCHY REČI ALEBO VYSLOVOVANIA – ak sa pri mozgovej príhode poškodí niektoré z rečových centier v mozgu, dôjde k narušeniu tvorby reči a/alebo porozumenia reči (afázia). Tieto centrá sa u väčšiny pacientov nachádzajú v ľavej polovici mozgu, u ľavákov môžu byť v pravej polovici mozgu. V miernejších prípadoch poruchy vyslovovania dochádza k zamieňaniu hlások alebo slabík a narušeniu plynulosti reči. Pri závažnejších poruchách dokáže pacient vysloviť len krátke, najmä jednoslabičné slová a v najťažších prípadoch dôjde k úplnej strate reči. Obdobne môže byť narušená i zrozumiteľnosť písaného textu. Poruchu reči niekedy
sprevádza i apraxia – neschopnosť alebo sťažená schopnosť realizovať bežné sebaobslužné činnosti, ako obliekanie, čistenie zubov alebo umývanie sa. Ak dôjde k narušeniu ovládania a koordinácie svalov ktoré sa podieľajú na artikulácii reči, vznikne dysartria. Vtedy je reč ťažko zrozumiteľná, no pacient nemá problém s porozumením a pri vyslovovaní používa správne slová, tvorí vety a jeho prejav je gramaticky správny.

ZÁVRAT A PORUCHY ROVNOVÁHY – poruchy rovnováhy, točenie hlavy alebo pocit neistoty v priestore patria k veľmi častým sťažnostiam pacientov. Pri mozgovej príhode je typický náhly rozvoj týchto pocitov so silnou intenzitou a tento stav pretrváva dlhodobo a nemení sa, nereaguje na polohu hlavy a podobne. Nutná je opora od druhej osoby alebo napríklad pridŕžanie sa steny či nábytku. Okrem pocitov nerovnováhy alebo neistoty v priestore často dochádza súčasne i k poruche koordinácie, keď pacient nedokáže dosiahnuť napríklad pohár na stole alebo trafiť prstom tlačidlo, tzv. ataxia. Obvykle sú tieto poruchy zapríčinené mozgovou príhodou, po porušení centier v oblasti mozočka alebo mozgového kmeňa.

PORUCHY MYSLENIA A NÁLADY, zmeny osobnosti – patria k častým a nemenej obťažujúcim prejavom poškodenia mozgu ako napríklad poruchy hybnosti. V dôsledku poškodenia a zániku mozgových buniek môže dôjsť k prechodným alebo trvalým zmenám v mentálnej výkonnosti, najmä v podobe poruchy pamäti, sústredenia. Zriedkavé nie sú ani depresie, no často sú pri diagnóze nerozpoznané. Pritom veľmi závažne ovplyvňujú napríklad rehabilitáciu alebo návrat do práce či sociálne väzby. Pri postihnutí predných častí mozgu môže dôjsť i bez iných výpadkov k trvalej zmene intelektu, správania alebo osobnosti v podobe náhleho rozvinutia demencie, nevhodného či násilného správania, neprimeraných záchvatov plaču alebo smiechu.

Najbežnejšie príznaky, ktoré môžete pozorovať:

• náhle oslabenie polovice tela
• náhla porucha reči, neschopnosť vyjadriť sa, artikulovať či porozumieť reči
• náhla porucha zraku alebo výpadok zorného poľa
• náhla prudká bolesť hlavy
• dvojité videnie
• náhly pocit závratu s poruchou stability, bez možnosti stoja alebo chôdze

Neustále treba mať na pamäti, že účinná liečba je v prípade mozgovej príhody možná len v krátkom časovom odstupe od vzniku príznakov, a to do niekoľkých hodín. Všetky výskumy a lekárske štúdie pritom ukazujú, že jej účinnosť s časomklesá. Hoci je teda interval možnej liečby až 4,5 hodiny, odborný zásah v prvej hodine je pre liečbu účinnejší než v štvrtejhodine intervalu! Po príchode do zdravotníckeho zariadenia sa o pacienta zdravotníci komplexne postarajú. Keďže čas jenajdôležitejší faktor, prioritou je podanie akútnej liečby: trombolýzy, teda infúzie s látkou rozpúšťajúcou krvné zrazeniny,alebo mechanickej trombektómii, pri ktorej sa cez vpich v triesle priamo v cieve v mozgu odstráni krvná zrazenina.Až následne sú doplnené všetky potrebné vyšetrenia a ošetrenia. Pre pacienta postihnutého mozgovou príhodou je dôležité, aby mal dostatok informácií a čo najširšiu podporu a pomoc. Tá sa netýka len zdravotníkov, ale aj príbuzných a ďalších osôb z okolia pacienta. Mozgová príhoda je ochorenie, ktoré je liečiteľné, no často dlhodobé, preto potrebuje aj dlhodobú starostlivosť a pozornosť okolia.

Aké sú vyhliadky po NCMP?

Prognóza zdravotného stavu po mozgovej príhode závisí od viacerých okolností. Najdôležitejším faktorom je rozsah mozgového infarktu, teda aká veľká oblasť mozgu bola poškodená. Postup ďalej závisí od príčiny NCMP, veku a ďalších prítomných ochorení. Vyhliadky po NCMP môže významne ovplyvniť rýchlosť akútnej liečby, keďže každú minútu zanikajú milióny nervových buniek. Následne záleží na všetkých zložkách rehabilitácie: jednak pohybového aparátu, ale napríklad aj rehabilitácie reči, prehĺtania alebo stability, ergoterapie a podobne. Liečebná a rehabilitačná starostlivosť obvykle trvá niekoľko týždňov, nezriedka však i tri mesiace, pre menšiu časť pacientov aj dlhšie. Každoročne sa vďaka novým liekom,diagnostickým či terapeutickým prístrojom darí zlepšiť vyhliadky pacientov a zmierniť následky NCMP. Preto môže v súčasnosti približne 60% pacientov po mozgovej príhode žiť ďalej bez viditeľných následkov. Napriek tomu treba počítať s dlhodobou liečbou a pravdepodobne nevyhnutnou zmenou životného štýlu.